Bźźź! Bźźź! Rýchlo vyskočím, schmatnem prvé nohavice pohodené pri posteli, natiahnem si pokrčené tričko a už horúčkovito hľadám kľúče. (Stále to isté) pomyslím si, "dokelu, kde sú tie kľúče!"
Bźźź! Bźźź! "Áno už idem!" zakričím trochu zachrípnuto a viem, že už prišla moja milá pani poštárka. (Došľaka! Máme azda predplatené nejaké expresne rýchle doručovanie?) Otváram dvere, snažím sa pousmiať, už aj čosi podpisujem, ešte dostanem do rúk akýsi leták a čiperná poštárka už zvoní u susedov...
Zatvorím dvere a opriem sa o ne, vydýchnem si. Pulz 140, to minimálne. Zrak mi padne na leták: Barwinek. Prezentácia zaujímavého tovaru, nákup mäsových výrobkov, plus udica zadarmo pre pánov a pre dámy súprava pohárov a to všetko len za 149,50 SK...
30/6/2006/06:00 v autobuse, smer Barwinek
Otváram druhú Tolkienovu knihu a začítam sa, vedľa sedí akýsi dedko a trochu z neho páchne rum (je ešte len 06:00 ráno!). Nenápadne sa obzriem okolo. Priemerný vek 65 rokov, to minimálne! Sám neviem čo tu robím a zdá sa, že to nevedia ani moji spolucestujúci, no čo!, už dávno som chcel vyskúšať rybárčenie. Po chvíli sa dedko osmelí, rum asi zabral, a začne sa vypytovať. Postupne zisťujeme spoločné korene a keď vchádzame do Barwinku, už ma familiárne plieska po kolene...
30/6/2006/10:00 sála obecného úradu akejsi dedinky hneď za hranicami
Zisťujem, že tu nie sme sami. Prišli ďalsí a ten priemerný vek sa šplhá nahor. Na pódiu sa objavia dvaja asi 25-roční muži, oblečení v tielkach, nedbalo...babky zašumia, je to trochu smiešne. Tí dvaja sa pretekajú vo vtipkovaní, dav sa dostáva do varu, to vážne, a keď mládenci začnú hádzať sexuálne narážky, vyberám Tolkiena a začítam sa.
Frodo, Aragorn a Legolas ma unesú do Stredozeme, prezentáciu kuchynského superrobota, šľahača, či mixéra si už preto nevšímam...zbystrím sluch keď sa začína losovanie...žrebuje sa o supernenahraditeľné a jedinečné merino-deky! (pre tých, ktorí nevedia, merino-deka je, vraj, deka z prvej vlny oviec napustená Aloe vera). A keď nám jeden z mládencov prezradí, že jej hodnota je 3 990 korún, tak sa len hlbšie zahniezdim do nepohodlnej stoličky, ...A vyhráva číslo 50, váááu!, číslo 108, váááu!, číslo 140, vááááu!, číslo 15..28..97..171..22..dokelu a moja 54-ka nič! Sálou sa prelievajú radostné výkriky, "ešti v živote jem nič nevhrala!" zašepká babka s plačom od dojatia a už sa aj derie dopredu...keď ale mládenci neprestávajú v žrebovaní, začínam mať zlý pocit...
Výhercovia stoja nastúpení vpredu, slzy, smiech a radosť sa miešajú so závisťou. "A aby ste nemali málo, pridáme vám ešte merino-vankúše v hodnote 2 990 korún úplne zadarmo!" zaklincuje mládenec v tielku a ja už viem, že čosi tu nehrá...zadarmo? "Tak si to spočítajme, merino-deka 3 990 plus merino-vankúš 2 990, to máme spolu 6 980! A vy to máte len za 2 990 slonenských korún! To si zaslúži potlesk!"
Obzerám sa okolo. Niektorí tlieskajú, iní nechápavo sedia a keď sa mládenci začnú zaradom vypytovať výhercov ako budú platiť, babka, ešte stále so slzami v očiach sa pýta: "Ale jem to vyhrala, ni?" "Samozrejme, že ste vyhrali, a ako budete platiť?"...
Poviem vám pravdu, odchádzal som znechutený a na tej udici som nechytil ešte ani deravú topánku...
