reklama

Rasová segregácia

14/3/2007/vlak PO-KE Otváram si Miau. Vlak ma svojou monotónnosťou uspáva. Vedľa sedíš ty. Očarujúca chvíľa tohto popoludnia. Listujem si vo farebných stránkach a počúvam ich šelest. Zrak mi padne na portrét Martina Luthera Kinga Jr. Zaujme ma, ako vždy. Pomaly sa začítam...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Článok je venovaný žene tohto horlivého bojovníka za práva černochov v USA. Potom nasleduje časť o Rose Parksovej. Už toľkokrát som čítal o príbehu tejto ženy a napriek tomu sa len lepšie zahniezdim na pohodlnom červenom sedadle tohto vlaku a ďalej hltám písmenká o tom ako jej neochota presadnúť si v autobuse na miesta vyhradené černochom a nasledovné zatknutie políciou bola poslednou kvapkou do už i tak pretekajúceho kalichu nespokojnosti černochov v USA.

Premýšľam.

18/3/2007/katedrová knižnica

Otváram si Americkú deklaráciu nezávislosti (1776). Knižnica ma svojim šerom a bzučiacim počítačom opäť uspáva. Vedľa nesedíš ty. Je tam prázdne miesto. Zrak mi padne na "...all men are created equal..." Všetci ľudia sú si rovní, všetci muži sú si rovní, či len všetci belosi (muži) sú si rovní? Spomeniem si na Elizabeth Candy Stanton, ženu, belošku, ktorá vo svojej Declaration of Rights and Sentiments (1848) preformulovala túto vetu na: "...all men and women are created equal..." prečo? Na um mi príde Rosa Parksová, žena, černoška, rok 1964 (až!!!), Martin Luther King Jr., Civil Rights Act, John F. Kennedy, jediný americký katolícky prezident, a predsa zastrelený...prečo to všetko, veď predsa "...all men are created equal..."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

19/3/2007/autobus kdesi medzi Šarišským hradom a Sabinovom

Otváram si Everest. V autobuse to príjemne natriasa. Neuspáva to. Vedľa opäť nesedíš ty. Ktosi iný. Neznámy. Pozriem von. Ešte nikdy som tu nebol. Zaujímavé dedinky skrývajúce sa v tieni hradu. Práve opúšťame jednú z nich, počkajte, asi Ostrovany. Mám príjemný pocit...ale pár stoviek metrov za dedinou si zrazu všimnem...no...ako to...čosi ako...geto. Nemôžem sa ubrániť tomuto dojmu.

...chatrče, nahé deti (veď je ešte len marec!), porozhadzované krabičky SabiMlieko, špina, nahé deti, chatrče, prázdne fľaše od alkoholu, smutné pohľady, smiech, pohodlie, menejcennosť, nahé deti, neprispôsobivosť, prázdne krabičky od mlieka, chatrče...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Autobus zastane, vypne motor. Šofér potichu zakľaje. Počujem ho. Sedím blízko. Vonku sa tlačí hŕstka cigánov, prekrikujú sa. Dvere sa otvoria a chtiac-nechtiac zacítim zvláštny pach. Podvedome pokrčím nosom. Nastúpi postaršia žena, minimálne sto kíl. Nepriateľsky si prezrie celú osádku. (Asi hľadá voľné miesto) pomyslím si. Ide okolo mňa, ale akosi mi ani nenapadne sa postaviť...(som rasista?). Kútikom oka sa po chvíli obzriem. Dobre, nikto nevstal, nie som rasista, všetci sme rovnakí, všetci sme si rovní...

Vtom nastúpi asi 25-ročná cigánka. Hneď upúta moju pozornosť a zabúdam na tú prvú...Táto je veľmi pekná, poviem si (až priveľmi na cigánku...dofrasa tie moje myšlienky!). Má biele zuby a husté tmavé vlasy. Oblečená je skromne, ale čisto. Žena sediaca predomnou sa jej zrazu prihovorí priateľským tónom: "De si sa vybrala?". "Idem do mesta kúpiť dieťatku plienky" odpovedala mladá mamička melodickou slovenčinou bez akéhokoľvek prízvuku, na rozdiel od tej prvej otázky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zahanbím sa, chcem jej ponúknuť svoje miesto, ale už nemôžem, čo povedia ostatní, veď tú prvú, zavalitejšiu, som nepustil...škoda.

Znova sa pozriem na..no..geto. Vidím nahé deti ako sa hrajú s rozbitými hračkami. Na um mi príde Rosa Parksová. Rasová segregácia.





Marek Strachan

Marek Strachan

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

študent Zoznam autorových rubrík:  nezaradenépohľady fotoobjektívomlen tak uvažujem

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu